Neľahká voľba nadaného dieťaťa

Autor: Katarína Sabolová | 4.3.2017 o 16:55 | (upravené 5.3.2017 o 12:35) Karma článku: 4,07 | Prečítané:  1209x

Škola pre dieťa znamená nielen miesto na učenie, ale aj miesto, kde sa socializuje.Termín „socializácia“ v sociológii a psychológii znamená proces začleňovania jedinca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie.

So súhlasom svojho dieťaťa zdieľam našu skúsenosť. Jeho dočasná škola má v osnovách implementovaný medzinárodne certifikovaný program, ktorý podporuje emocionálne a sociálne potreby dieťaťa. Pri téme „Ako môžem vyjadriť sám seba“ mali deti pripraviť projekt a odprezentovať sa v triede pomocou umenia. Moje extrovertné a prispôsobivé dieťa, v triede veľmi obľúbené, odmietlo zo strachu projekt zrealizovať, i keď dovtedy sa do všetkých projektov hrnulo s nadšením. Po rozhovore samo navrhlo pripraviť projekt, ale odprezentovať ho iba v kruhu svojej najbližšej rodiny. Vybralo si pohybovú, mimojazykovú formu -  pantomímu, v ktorej hralo samo seba. Bolo uzavreté a stiesnené, neustále padajúce, s rukami tesne vedľa tela ťapkajúce a hľadajúce cestu von z labyrintu. Výraz jeho tváre bol zmätený, vo viacerých častiach smutný až bolestivý.  Túžobne som očakávala, aký bude koniec predstavenia. Moje dieťa sa nevzdáva, je vytrvalé. Verila som v úspech a aj sa dostavil. Dieťa s radostným podskokom a s úsmevom na tvári konečne rozprestrelo krídla. Ďakujem za úprimné vyjadrenie seba samého, dieťa moje.

Nahliadnime do bubliny svojho dieťaťa. Kto sa nachádza mimo nej? Pod tlakom okolia je totiž nadané dieťa s asynchronizovaných vývojom postavené pred neľahkú voľbu. Ostane samo sebou, bude iné než jeho okolie, no zakuklené  vo svojej bubline zažívajúce v skupine pocit osamelosti, neporozumenia, odmietania, alebo sa bezhranične prispôsobí a stotožní s okolím, bude akceptované, no za cenu odcudzenia sa sebe samému, s pocitom vnútornej osamelosti a neporozumenia. Môže pre nadané dieťa existovať prijateľnejší spôsob žitia? Áno.

Cieľom socializácie je zaradenie jedinca do spoločnosti. Podľa  Lindy Kreger Silverman, Ph.D by však nemala byť u nadaných detí cieľom sociálizácia, ale sociálny rozvoj, čo má oveľa širší význam. Ďalej Ph.D. Silverman kladie dôraz na sebaprijatie, ktoré by malo byť príbuzným cieľom, keďže človek, ktorý má rád sám seba, je oveľa schopnejší mať rád ostatných. Ďalej zdôrazňuje, že nadané dieťa  príjme seba samého, až keď zažije pocit porozumenia a akceptácie nielen svojej rodiny, ale aj blízkeho okruhu priateľov a nazýva to "nájdenie spriaznenej duše", pričom nemusí ísť o deti rovnakého veku, ale napríklad o deti s rovnakým záujmom. Až potom je dieťa pripravené prijať seba samé, ergo pridať do bubliny aj svoje meno.

Riz​iká pri nezdravej sociálnej interakcii

Aj podľa autorov knihy „A Parent’s Guide to Gifted Children” sú sociálne zručnosti dieťaťa, popri sebapoznaní a schopnosti zvládať stres, jedným z troch piliérov pre dosiahnutie spokojného, úspešného a vyrovnaného života.  Autori skúmajú prejavy nadaných jedincov cez ich typológiu. Nadaný introvert pri nedostatočnom sociálnom rozvoji má tendenciu byť pasívny, necháva iných robiť rozhodnutia, je ticho, nekomunikuje svoje potreby ani pocity, často má nedostatok sebavedomia. Dôsledkom toho dosahuje svoje ciele skrz manipuláciu, lichotenie, alebo iné nepriame metódy. Naopak, nadaný extrovert sa prejavuje agresívne, robí rozhodnutia aj za iných, komunikuje svoje potreby otvorene a často netaktne. Jeho správanie môže byť až násilné. Aj on má často nízke sebavedomie, ale kompenzuje si to dominanciou, šikanou, znevažovaním.

Ph.D. Silverman sleduje dopad nezdravej sociálnej interakcie v súvislosti s pohlavím dieťaťa. Nadaný chlapec má tendenciu neskrývať svoju inakosť a ak má príliš veľa skorých negatívnych skúsenosti s okolím, vyrastie v dospelého, ktorý sa úplne odcudzí okoliu, izoluje sa  a natrvalo odstúpi zo sociálneho kontaktu. Nie je potrebné čerpať zdroje zo zahraničia. Nasvedčuje tomu aj fakt, že v kmeňovej škole môjho dieťaťa, v škole pre mimoriadne nadané deti v Bratislave je 70% chlapcov.  Pri nadaných dievčatách sa opiera o výskum, ktorý dokazuje, že dievčatá sú všeobecne viac prispôsobivé a pod tlakom okolia svoj talent ukrývajú.  Ph.D. Silverman tvrdí, že vo svojom zúfalstve niekam patriť sa veľa "správne nastavenej" nadanej mládeže i dospelých vzdali alebo úplne stratili kontakt s veľmi dôležitými časťami seba samých. Príliš veľké riziko. Nemyslíte?

Mimochodom, ako by sa vyjadrilo Vaše vnútorné dieťa? Už rozprestrelo svoje krídla?

Zdroj:

Silverman, L.K., Ph.D: Developmental Phases of Social Development, Sep 14, 2011, article SENG

Ph.D. Webb, J.T., M.Ed. Gore, J.L., Psy.D. Amend, R.L., M.S.E. DeVries, A.R.: A Parent’s Guide to Gifted Children

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Akých čudákov tie župné voľby priťahujú

Kandidáti na župana sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú hlúpi a zábudliví


Už ste čítali?