Riadenie výkonnosti vo vzdelávaní podľa modelu H.Forda a T. Baťu ( I.)

Autor: Katarína Sabolová | 11.4.2017 o 12:51 | (upravené 13.4.2017 o 11:15) Karma článku: 4,53 | Prečítané:  268x

V spoločnosti sa polemizuje nad potrebou i zrušením 8-ročných gymnázií, ktoré sú často jedinou možnosťou pre naplnenie kognitívnych potrieb „šikovných“ študentov, resp. nad potrebou špeciálnej starostlivosť o nadané deti.

Odvážnejší pracujú aj s teóriou inklúzie. Zavedenie inkluzívnych programov odmieta využívanie škôl alebo tried k tomu, aby sa študenti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oddeľovali. Pri šírení tejto myšlienky sa v prípade nadaných detí, ktoré do tejto skupiny patria, aj niektorými odborníkmi na vzdelávanie skloňuje termín „smotánka“, „elitná“ škola a je spojovaný s finančnými možnosťami rodičov. Budeme veriť, že nejde o zámer vyvolať averziu pri nakláňaní si verejnej mienky na stranu zástancov inklúzie. Na druhej strane sa tomuto termínu netreba brániť. Slovník cudzích slov definuje elitu ako „vybraní najlepší jednotlivci, vyberaná spoločnosť“. Juraj Kukura v jednom z rozhovorov vyhlásil, že by rád vyformoval na Slovensku elitu, pretože chýba. A to je jeden z dôvodov, prečo už skoro 15 rokov v prázdninových mesiacoch v divadle Aréna organizuje Detskú Univerzitu Komenského a otvára dvere zvedavým deťom, bažiacim po vedomostiach aj počas teplých letných dní.

James R. Delisle, Ph.D, s doktorátom zo vzdelávania nadaných, konzultant, autor 14 kníh, rodič a učiteľ nadaných detí s viac ako 30 ročnou praxou nepopiera, že inklúzia môže fungovať. Tvrdí však, že nemôže ísť o model „jedna veľkosť pre všetkých“. Veľa výskumov potvrdilo, že nadanie dieťaťa je oveľa komplexnejšie než poukazujú výsledky jeho IQ testov a má priamy vplyv aj na jeho správanie. Zvlášť mimoriadne nadané deti potrebujú oveľa viac intenzívnej pozornosti na naplnenie svojich emocionálnych a sociálnych potrieb, ktoré inklúzia a jej nastavenia vo všeobecnosti nie sú schopné ponúknuť a vo svojej knihe uvádza skúsenosť z neúspešnej inklúzie v USA, ktorej veľkolepým cieľom bolo zabezpečiť kooperatívne učenie za pomoci odlišností. Opisuje, ako chyby z konkrétnej inklúzie a jej zberba „riešení“ veľmi ublížili nadaným deťom a dodáva, že „ak by školy boli nemocnice, zanedbanie starostlivosti nadaných by bolo na dennom poriadku.“  Irónia bola, že sa vedelo o príčinách i možných fungujúcich alternatívach, ale nič z toho nebolo zavedené. Až po vydaní správy v roku 2004 A Nation Deceived: How Schools Hold Back America’s Brightest Students sa projekt posunul o veľký krok vpred.

Pozrime sa na situáciu hypoteticky. Predstavme si, že sa zruší tretí diaľničný pás v Nemecku. Autá ako Ferrari, Porsche, všetky rýchle a silné autá by boli, bez možnosti výberu, presunuté do druhého pásu. Budeme spravodliví a pás pre najpomalšie autá ponecháme. Alebo nie. Ak inklúzia, tak pre všetky deti, aj s postihnutím. Aby sme rýchlym nezávideli a pomalých neľutovali, resp. aby silnejší pomohli slabším, aby sa navzájom obohatili. Výsledok v doprave, kde každé auto má svoj vlastný cieľ a svoju rýchlosť podľa technických možností? Zrušenie neobmedzenej rýchlosti, spomalenie dopravy alebo chaos, zvýšená agresia a nehodovosť. Komu by takýto projekt pomohol? Pozrime sa na problematiku nie iba z pohľadu riadenia dopravy, ale aj z pohľadu riadenia výkonnosti v oblasti ľudských zdrojov a na prínos Henryho Forda a Tomáša Baťu v rozvoji manažmentu. „Otec“ hromadnej výroby H. Ford, starostlivou analýzou výrobných operácií a ich rozložením na jednotlivé časti, špecializáciou pracovníkov ako aj špecializáciou výroby jednotlivých súčiastok zjednodušil a urýchlil výrobu automobilov a ich produkciu mnohonásobne zvýšil. Úspech Tomáša Baťu bol postavený na rozšírení princípu fordizmu o motiváciu zamestnancov osobnou angažovanosťou a zodpovednosťou.

Heterogénne sociálne skupiny s vhodným vedením majú nepochybne svoje výhody a týmto princípom sa riadia úspešní manažéri pri vytváraní pracovných tímov. Ak je škola pre deti pracovisko, akým druhom sociálnej skupiny je? Ide o pracovný tím s konkrétnymi úlohami a spoločným cieľom, alebo o pracovnú skupinu, t.j. vnútorne a funkčne prepojený celok, ktorý zvyčajne má svoje vnútorné hodnoty a normy?

Otázka na zamyslenie. Vieme vytvoriť podmienky na rozvoj nadania a ponúknuť podmienky aj na saturovanie nie iba kognitívnych ale aj individuálnych sociálnych a emocionálnych potrieb nadaných jedincov v inkluzívnych programoch vzdelávania?

Titanik bol taktiež odvážny a jedinečný projekt svojho druhu, ale padol na dno. Mal správny smer do chvíle, kým nenarazil na ľadovec  a obrovské množstvo ľudí prišlo o život, keďže vo svojom prepracovanom projekte zabudli tvorcovia na malý, ale o to veľmi dôležitý detail. Zabudli na základné, životne dôležité potreby ľudí. Zabudli na dostatok záchranných člnov pre pasažierov.

 

Zdroj:

Delisle, J., PhD.: Parenting Gifted Kids: Tips for Raising Happy and Successful Gifted Children

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Akých čudákov tie župné voľby priťahujú

Kandidáti na župana sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú hlúpi a zábudliví


Už ste čítali?